Vianočné sviatky mali pre našich predkov hlboký duchovný a rodinný význam. Na štedrovečernom stole sa objavovali jedlá, ktoré mali nielen zasýtiť, ale aj priniesť šťastie, hojnosť a ochranu. Každý pokrm niesol symboliku, ktorá odrážala zvyky daného regiónu, a jedlá sa pripravovali s veľkou úctou. Poďme sa spoločne pozrieť, čo sa jedlo počas Vianoc v Československu kedysi.
Štedrý deň bol pôvodne dňom prísneho pôstu. Mäso sa nesmelo jesť a celý deň sa niesol v duchu očakávania. Až po východe prvej hviezdy si rodiny sadali k večeri. Na stôl sa kládli jedlá, ktoré symbolizovali zdravie, plodnosť a hojnosť.
Na štedrovečernom stole bývalo zvyčajne 9 alebo 12 jedál. Tento počet odkazoval na mesiace v roku alebo apoštolov. Každé jedlo malo svoj význam:
Kapustnica patrila k najdôležitejším jedlám na Slovensku. V minulosti sa pripravovala veľmi jednoducho – kyslá kapusta sa varila vo vode s korením a niekedy sa pridali sušené huby. Mäso alebo klobása boli skôr výsadou bohatších domácností. Kapustnica mala dôležitý symbolický význam – kyslá kapusta mala chrániť rodinu pred chorobami počas zimy.
V Česku bola typickou súčasťou štedrovečernej večere rybacia polievka, ktorá sa varila z kaprových vnútorností a hlavy. Polievka bola jednoduchá, no sýta, často doplnená zeleninou, korením a domácimi rezancami. Táto polievka symbolizovala duchovnú čistotu a pokoru.
V chudobnejších rodinách sa varila šošovicová alebo hrachová polievka. Strukoviny boli symbolom bohatstva a hojných úrod. Tento jednoduchý pokrm bol obľúbený najmä na dedinách, kde bol lacný a výživný.
Ryby boli tradičným pôstnym jedlom. Kapor, ktorý je dnes ikonou Vianoc, nebol vždy bežnou súčasťou stolovania. Na dedinách sa častejšie jedli šťuky, pstruhy alebo sumce, ktoré si ľudia sami ulovili. Kapor sa začal objavovať na stoloch bohatších rodín až koncom 19. storočia a stal sa populárnym až počas prvej republiky.
Ryby sa pripravovali jednoducho – piekli sa, varili alebo sušili. Smažený kapor v trojobale je modernejším doplnkom vianočnej kuchyne, ktorý sa rozšíril najmä v 20. storočí.
Pred rozšírením zemiakov boli tradičnou prílohou rôzne kaše z obilnín, ako pohánka, jačmeň alebo pšeno. Kaše sa dochucovali medom, makom alebo orechmi.
Lokše, teda placky z múky alebo zemiakov, sa jedli nasladko s medom alebo slanou úpravou s masťou a cibuľou. Na západnom Slovensku a na Morave boli neodmysliteľnou súčasťou vianočného stolovania.
Pečenie medovníkov bolo obľúbenou tradíciou, no ich príprava bola náročná, keďže med a korenie boli drahé. Perníky boli často tvrdé a museli sa piecť týždne vopred, aby stihli zmäknúť. Ich zdobenie bolo jednoduché a často odrážalo motívy spojené s Vianocami.
Oplatky mali hlboký duchovný význam. Piekli sa na špeciálnych železných formách a podávali sa s medom, cesnakom alebo orechmi. Med mal prinášať sladký život, cesnak ochranu a orechy hojnosť.
Tieto záviny, známe aj ako štrúdle, patrili k sladkým lahôdkam. Mak bol symbolom plodnosti a orechy zas ochrany a zdravia. Na dedinách sa často namiesto nich piekol jednoduchý kysnutý koláč.
Vianočka bola považovaná za symbol hojnosti. V mestských rodinách sa piekla z jemného kysnutého cesta s hrozienkami a mandľami. Na dedinách bola zriedkavejšia, pretože jej príprava si vyžadovala drahé suroviny ako maslo, mlieko a vajcia.
Na vidieku sa počas Vianoc často podávali domáce bylinkové čaje, ktoré mali zahriať a podporiť zdravie. Obľúbené boli aj ovocné šťavy alebo mušt, niekedy dochutený korením, aby mal sviatočnú arómu.
Medovina bola tradičným slávnostným nápojom, obľúbeným najmä na Slovensku. Pripravovala sa z medu, vody a korenín, a niekedy sa do nej pridával aj alkohol.
Punč, kombinácia ovocných štiav, rumu a korenín, bol obľúbený hlavne v mestských rodinách. Tento nápoj dodával vianočným oslavám príjemné teplo a vôňu.
Varené víno s korením a kúskami ovocia bolo obľúbeným nápojom, ktorý zahrieval počas dlhých zimných večerov. Pripravovalo sa z červeného vína, cukru, škorice, klinčekov a citrónu, a jeho vôňa napĺňala domov sviatočnou atmosférou.
V niektorých rodinách sa počas Vianoc pripravovali domáce likéry, ako napríklad vaječný koňak alebo orechovka. Tieto nápoje boli nielen lahôdkou, ale aj symbolom pohostinnosti a radosti z rodinných stretnutí.
Jedlá na štedrovečernom stole boli úzko prepojené s rôznymi rituálmi a zvykmi:
Štedrovečerná večera bola začiatkom sviatkov, ktoré spájali rodinu a pripomínali dôležitosť tradícií. Aj keď sa dnešné stolovanie modernizovalo, mnohé z týchto zvykov a pokrmov ostávajú živé a pripomínajú nám čaro starých Vianoc.